Charakteristika výrobkov zo silikónu

Čo sú to silikóny

Silikóny * sú zvláštnou skupinou termoplastov. Patria medzi polyméry (látky skladajúce sa z molekúl jedného alebo viacerých druhov atómov). Výrobky zo silikónu nachádzajú široké uplatnenie v stavebníctve, zdravotníctve, elektrotechnickom, automobilovom aj leteckom priemysle. 

Typickými zástupcami výrobkov zo silikónu sú silikónové hadičky v mnohých farebných aj konštrukčných modifikáciách. Bežné sú tiež ploché kompaktné silikónové dosky vhodné aj pre styk s potravinami, v mäkších prevedeniach na lamináciu alebo expandované (mikroporézne) silikónové dosky.

Výhody silikónu

• vysoká flexibilita pri nízkych teplotách a zároveň zachovanie všetkých vlastností elasticity (až do –60 °C)
• odolnosť voči vysokým teplotám (až do +180 ° C, špeciálne typy vydržia rozsah –100 °C / +260 °C, krátkodobo až +320 °C)
• nepriepustnosť a nenasiakavosť vody
• odolnosť voči rade chemikálií
• mimoriadna odolnosť voči UV žiareniu, ozónu a atmosferickým vplyvom
• odolnosť voči starnutiu
• bakteriologicky nerozložiteľný, nefarbí
• nemá vplyv na chuť a vôňu média, s ktorým je v kontakte
• ideálne pre potravinárske aplikácie (nezanecháva zápach, nechutí baktériám, nespôsobuje koróziu iných materiálov)
• nepolárnosť (je nevodivý a má výborné elektroizolačné vlastnosti)
• hydrofobizačné vlastnosti (po aplikácií odpudzuje vodu)
• adhézia (priľnavosť)

Tieto vlastnosti sa môžu ďalej upravovať, respektíve vylepšovať pre konkrétnu aplikáciu, popr. konkrétneho zákazníka (pomocou plnív alebo chemických aditív). Takto možno upraviť napríklad elektrickú alebo tepelnú vodivosť či adhéziu.

Nevýhody silikónu

• nedostatočná odolnosť voči rade organických rozpúšťadiel a silným zásadám
• slabá odolnosť minerálnym olejom a mazivám
• nedostatočná odolnosť voči dlhodobému pôsobeniu prehriatej pary
• vysoká obstarávacia cena tohto materiálu je dôsledkom náročnej a nákladnej výroby

Kde a prečo sú silikóny zakázané**

V špecifických prevádzkach automobiliek - pri výrobe plastových dielov, tiež spôsobuje degradáciu plôch pri formách z nástrojovej ocele. Vplyvom dlhodobého používania silikónových čistidiel či mazadiel dochádza k plošnému narušenie povrchu. Materiál nástroja či formy sa stáva porézny a stráca požadované vlastnosti. Pri otvorení formy a vyhodení dielu má výsledný výlisok nevyhovujúcu kvalitu povrchu. Silikón tiež reaguje s určitými druhmi plastov, takže sa výstreky "zlepujú" s formou. Kontakty, ktoré sú vystavené styku so silikónom, sú nevodivé.

*) Zdroj: Wikipedia **) Zdroj: Bc. JAKUB SKÁCEL, Diplomová práca "Štandardizácia procesu nakupovania" (v automobilovom priemysle), VUT v Brne, 2009.